Zápasy hrajú v azyle. Podpora mesta nestačí, financovanie stojí na dotáciách, hovorí prezidentka Mecenáši – seriál denníka Šport o ľuďoch, ktorí financujú slovenský šport
Ako by ste priblížili svoju rolu prezidentky HK Bojnice? Aké konkrétne povinnosti s ňou súvisia?
„Vo výkonnom výbore nás pôsobí viacero, moja úloha spočíva najmä v nesení celkovej zodpovednosti za chod klubu. Od organizačného zabezpečenia až po financie. Zároveň však fungujeme ako zohratý tím. Kompetencie máme medzi sebou rozdelené. Každý z nás sa venuje svojej oblasti.“
Ako dlho zastávate funkciu prezidentky?
„Od roku 2017.Už je to takmer 10 rokov. Síce, nie vždy ma to baví, ale ak by som odišla, chýbalo by mi to tu. Aj keď chalanom vo vedení občas pohrozím, že skončím.“ (smiech)
Čo je dnes pre klub najväčšou výzvou?
„Určite financie. Tie rozhodujú o samotnom fungovaní klubu. Rovnako dôležitou súčasťou je však aj marketing, najmä práca so sociálnymi sieťami, vďaka ktorým sa snažíme osloviť verejnosť a prilákať čo najviac fanúšikov. Keďže záujem sa často sústreďuje najmä na basketbal a futbal, je pre nás dôležité zviditeľniť hádzanú a dostať ju viac do povedomia.“
Ako sa snažíte osloviť fanúšikov a budovať u nich vzťah k hádzanej?
„Ťažko povedať, či je to úplne správne nastavené, ale fanúšikovia k nám prichádzajú najmä zo zvedavosti. Aktuálne prebieha sezóna, v ktorej sú zápasy veľmi vyrovnané, takže si myslím, že práve táto napätá atmosféra a adrenalín ich motivujú prísť si pozrieť zápasy priamo do haly.
Navyše, keďže prenosy sú momentálne dostupné iba cez YouTube a sú spoplatnené, časť fanúšikov to prirodzene vedie k návšteve zápasov. Týka sa to aj staršej generácie, ktorá nemá taký prístup k online prostrediu, a preto radšej zvolí osobnú návštevu športovej haly.“
Aké náročné je zabezpečiť stabilný chod klubu v podmienkach slovenského športu?
„Veľmi náročné. Keď som začínala, bolo viac dobrovoľníkov. Dnes, aj keď sa snažíme zapájať mladých ľudí, často sa hneď zaujímajú o finančnú odmenu. My to však riešime kombináciou – zapájame mládež, pomáhajú aj starší dobrovoľníci, dôchodcovia či známi a priatelia klubu. Našťastie sa nám to takto darí udržať, pretože keby sme mali všetky služby zabezpečovať platenou formou, bolo by to pre klub výrazne finančne náročnejšie.“
Sú teda financie najväčšou výzvou pre zabezpečenie stabilného fungovania klubu?
„Momentálne áno, pretože ostatné služby si vieme zabezpečiť. Problémom však zostáva ich financovanie. Financie sú kľúčové nielen pre samotný chod a organizáciu klubu, ale aj pre vybavenie hráčov. V mládežníckych kategóriách si napríklad hráči časť vybavenia, ako lopty, často hradia sami a rodičia sa podieľajú aj na nákladoch spojených s turnajmi. Nie je to teda jednoduché ani pre nich, keďže značná časť finančnej záťaže stojí práve na rodičoch.“
Z čoho všetkého sa skladá rozpočet klubu?
„Financovanie je postavené najmä na dotáciách. Pri mládeži fungujeme aj na členskom, pretože inak by sme chod klubu nedokázali pokryť, takže sa na ňom podieľajú aj rodičia.
V mužskej zložke sú to predovšetkým sponzori, čo však v dnešnej dobe nie je jednoduché. Zatiaľ sa nám to darí skladať z dostupných zdrojov a keď niečo chýba, všetci spoločne aktívne hľadáme riešenia.
Niekedy nám pomáhajú aj samotní sponzori tým, že sprostredkujú ďalších partnerov, ktorí sa zapoja do reklamnej spolupráce, za čo sme veľmi vďační. Aj keď sú na zápasoch viditeľné reklamné bannery, neznamená to automaticky vysoké príjmy. Skôr ide o podporu, ktorá stále nepokrýva chod klubu v takej miere, ako by sme si predstavovali.“
Aké sú približné finančné nároky alebo rozpočtové možnosti klubu?
„Presné číslo vám neviem povedať. V rozpočte máme zahrnuté viacero položiek – prenájmy športových hál v Prievidzi a Partizánskom, kde prebiehajú tréningy, ďalej tréningový proces mládeže na školách v Bojniciach aj na strednej zdravotníckej škole. K tomu sa pridávajú náklady na dopravu na zápasy a turnaje. Časť dopravy si hráči mužov často riešia aj vlastnými autami, čo ide do veľkej miery na úkor ich vlastných možností. Všetky tieto položky spolu tvoria jeden pomerne náročný finančný celok.“
Aké náročné je v dnešnej dobe presvedčiť sponzora, aby podporil klub?
„To je skôr otázka na Tomáša Mažára, prípadne Rasťa Uhlířa, ktorí so sponzormi priamo komunikujú. Určite však zohrávajú veľkú úlohu výsledky klubu a to, ako je viditeľná reklamná prezentácia. Veľmi pomáhajú aj sociálne siete. Keď sponzor vidí, že sa obsah šíri na Facebooku, Instagrame či TikToku, je to preňho motivácia zapojiť sa a zviditeľniť svoju značku. Rovnako dôležité sú aj televízne prenosy. Celkovo teda platí, že viditeľnosť klubu a jeho mediálny dosah sú kľúčové pri oslovovaní a získavaní sponzorov.“
Čo viete, ako klub ponúknuť partnerom, aby bolo pre nich zaujímavé investovať do hádzanej?
„Keďže v Prievidzi prevláda basketbal a futbal, je to pre nás naozaj náročné, no snažíme sa partnerom ponúknuť najmä atraktivitu hádzanej ako takej. Je to rýchly a dynamický šport, prináša veľa akcií a emócií. Verím, že práve táto dynamika a odlišnosť od iných športov môžu byť pre partnerov zaujímavé. Zároveň sú dôležité aj tímový charakter hádzanej, bojovnosť a fair-play. Hoci ide o tvrdý šport, je postavený na kolektívnom výkone a nasadení, čo vytvára atraktívne prostredie pre divákov aj partnerov.“
Cítite, že regionálne kluby ako Bojnice majú menšiu šancu osloviť veľkých sponzorov a skôr sa opierajú o menších partnerov?
„Väčšinou ide o menších sponzorov, ktorých je aj viac, čo je viditeľné napríklad na reklamných banneroch v športovej hale. Objavujú sa aj väčší partneri, ale nie v takej miere, aby sa klub mohol opierať o jedného generálneho sponzora. Ťažko povedať, čím to presne je, ale situácia nie je vyslovene zlá. Skôr by mohla byť lepšia. Máme aj potenciál na silnejších partnerov, ktorí by mohli klub podporiť výraznejšie, no možno hádzaná pre nich nie je až takým prioritným športom.“
Akou formou vás aktuálni sponzori najčastejšie podporujú? Ide najmä o finančnú pomoc alebo aj o iné formy spolupráce?
„Niektorí sponzori nás podporujú materiálne, napríklad formou vecných darov do tomboly, zatiaľ čo iní poskytujú výlučne finančnú podporu na chod klubu.“
Musíte sa pri fungovaní klubu často prispôsobovať finančným možnostiam, napríklad pri rozhodovaní o príchode hráčov alebo účasti na turnajoch?
„Určite v týchto rozhodnutiach zohrávajú financie zásadnú úlohu. Pri prestupoch hráčov často čakáme, či sa podarí dohodnúť na prijateľnej sume, alebo hľadáme iné možnosti. Rovnako je to aj pri turnajoch. Zvažujeme, za akých podmienok sa ich zúčastníme a koľko financií sa nám podarí zabezpečiť, prípadne či klub dokáže podľa svojich možností prispieť.“
V Bojniciach je viacero hráčskych kategórií. Od prípravky až po mužov. Ktorá z nich je z hľadiska fungovania najnáročnejšia na financie?
„Myslím si, že keď porovnáme mládež a mužov, tak tam nie je úplne výrazný rozdiel v nákladoch. Pri mládeži sú časté cestovania autobusom. Turnaje sa konajú nielen v rámci kraja, ale aj v zahraničí, čo zvyšuje výdavky. Na druhej strane sú tu aj náklady spojené s organizáciou mužských zápasov a ich cestovaním. Ak by sme to však zrátali celkovo, možno by mierne vyššia finančná náročnosť vyšla pri mužskej zložke, ale ani pri mládeži nie sú tie náklady zanedbateľné.“
V akých sumách sa pohybujeme?
„Orientačne: dotácie zo zväzu, mesta a členské tvoria 40 až 50-tisíc eur. Mládež stojí minimálne 60 až 70-tisíc bez turnajov. Časť nákladov pokrývajú aj 2 % z daní, keďže sme registrovaným prijímateľom.“
Pri mužoch to závisí od prenájmov, zápasov a organizácie, no keďže si často zabezpečujú dopravu vlastnými autami, tieto náklady sú o niečo nižšie. Celkovo sa to však môže pohybovať aj okolo 90 až 100-tisíc eur.“
Môžeme celkovo odhadnúť, že jedna sezóna – naprieč všetkými kategóriami – vychádza približne na 220-tisíc eur?
„Áno, určite. V konečnom dôsledku to môže byť aj viac, ak by sme zrátali úplne všetky položky. Ja som napríklad spomínala najmä prenájmy a dopravu, ale nie sú v tom zahrnuté veci ako oblečenie či výstroj. Celkovo by sa teda rozpočet mohol pohybovať niekde okolo 250 až 270-tisíc eur, prípadne sa môže priblížiť aj k hranici 300-tisíc.“
Čo by bolo potrebné na zvýšenie rozpočtu?
„Každoročne podávame žiadosť o dotáciu aj mestu. Tým, že nemáme vlastný stánok ani priestory, je to pre nás náročnejšie. Najmä v porovnaní s inými športovými klubmi, ktoré svoje zázemie majú a nemusia ho prenajímať, prípadne zaň neplatia vôbec. Práve preto by nám výraznejšia podpora zo strany mesta veľmi pomohla. Rovnako by bol pre klub veľkým prínosom aj stabilný generálny partner či sponzor.“
Máte pocit, že podpora zo strany mesta je pre fungovanie klubu dostatočná?
„Nie.“
V akom prípade by bola?
„Určite by stálo za zamyslenie porovnať si, ako jednotlivé okolité obce podporujú šport a ako ho podporuje mesto Bojnice. Je to téma, ktorá by si zaslúžila širšiu diskusiu.“
A podpora od zväzu?
„Aj zo strany zväzu by tá podpora mohla byť vyššia. Pri mládeži nám síce pomáhajú, napríklad dotáciou na niektorých trénerov počas sezóny, no pri mužoch ide najmä o dotáciu/reklamu prostredníctvom Niké, ktorá však nepokrýva všetko v takej miere, ako by sme si predstavovali. Určite by sme teda uvítali silnejšiu podporu aj z tejto strany.“
Obzeráte sa v súčasnosti po veľkom generálnom sponzorovi?
„Chlapci na tom neustále pracujú, aby to fungovalo čo najlepšie.“
Ako veľmi financie ovplyvňujú skladbu kádra alebo ambície klubu?
„Ťažká otázka, pretože skladba tímu je najmä v kompetencii trénera. Ten vyberá hráčov nielen podľa výkonnosti, ale aj podľa povahových vlastností a zároveň zohľadňuje aj to, aby mali čo najlepšiu dostupnosť – ideálne z blízkeho okolia či priamo z Bojníc, zatiaľ čo niektorí hráči dochádzajú.
Ak ide o jeho konkrétne plány, tie sú plne v jeho réžii a my mu v tomto smere dôverujeme. Samozrejme, ak sa riešia otázky financií alebo prestupov, konzultujeme to spoločne, no hlavné slovo má tréner.“
Bojnice hrajú domáce zápasy v Prievidzi. Už dlhšie sa hovorí o výstavbe vlastnej športovej haly. V akom štádiu je momentálne tento projekt?
„Podľa mojich informácií mesto zatiaľ nemá pripravený konkrétny projekt, čo je veľká škoda. Pravidelne sa totiž otvárajú rôzne výzvy, či už z ministerstva financií alebo zo športových zdrojov, a bez projektu sa do nich nedá zapojiť. Teraz máme aj samostatné ministerstvo športu, takže príležitosti by tu boli.
Ako klub fungujúci ako občianske združenie si takúto investíciu nedokážeme zabezpečiť sami, preto by bola podpora zo strany mesta kľúčová.“
Kde by sa mala v Bojniciach hala postaviť?
„Spomínal sa aj priestor pri základnej škole, kde je betónové ihrisko a kde už v minulosti existovali určité návrhy. Ideálne by bolo, ak by hala vznikla práve v tejto lokalite, pretože by ju mohli využívať aj samotní žiaci školy na športové aktivity.
V súčasnosti je totiž malá telocvičňa kapacitne nepostačujúca. Zároveň by sa tým otvorila aj možnosť vytvoriť športové triedy, napríklad so zameraním na hádzanú, prípadne dievčenský volejbal či iné športy. Možností je viac, no kľúčové je, aby bola na druhej strane ochota a vôľa tento projekt aj reálne posunúť ďalej.“
Snažíte sa robiť aj osvetu medzi žiakmi a študentmi, aby sa začali venovať hádzanej?
„Áno. Od momentu, keď prišiel do Bojníc Jerry (tréner Tomáš Mažár – pozn. red.) a vytvoril sa mužský tím, výrazne to pomohlo. Mladí hráči majú svoje vzory a idoly, ku ktorým vzhliadajú a chcú sa im priblížiť. Momentálne máme napríklad v prípravke približne 60 malých hádzanárov, čo už je dosť. Niekedy je problém zmestiť sa do školskej telocvične. Vidno, že záujem o hádzanú rastie. Okrem tréningov sa zapájame aj do rôznych športových podujatí a akcií v meste. Napríklad v spolupráci s centrom voľného času či na rôznych propagačných aktivitách, a tým sa snažíme hádzanú ďalej zviditeľňovať a prilákať ďalších mladých hráčov.“
Hádzanári Bojníc trénujú v Partizánskom. Prečo nie v Prievidzi?
„Pre nás je to jednoduchšie najmä z hľadiska organizácie po tréningoch. V Partizánskom totiž v rámci prenájmu zabezpečujú čistenie palubovky priamo oni, zatiaľ čo v Prievidzi by sme si ju museli po každom tréningu či zápase upratovať sami, čo je časovo aj fyzicky náročné. Hráči často prichádzajú na tréning priamo z práce a po ňom sa vracajú domov, takže ďalšia hodina či hodina a pol upratovania by bola pre nich nereálna. Aj preto nám viac vyhovuje Partizánske. Navyše je to pre viacerých hráčov, ktorí dochádzajú z rôznych obcí, aj logisticky výhodnejšie a bližšie.“
Aké sú náklady na prenájom športových hál za jednu sezónu?
„Tie sumy sa menia aj kvôli DPH a rôznym položkám. Keď porovnám napríklad Prievidzu a Partizánske – v Prievidzi sa prenájmy pohybujú okolo 56 eur plus DPH. Pri mládeži to vychádza približne 1600 eur mesačne, keďže trénujú častejšie ako muži. V Partizánskom je to zase iné – napríklad 6,5 hodiny tréningu vyjde okolo 400 eur, čo je približne 62–63 eur na hodinu. Rozdiel je však v tom, že tam je v cene aj čistenie palubovky, zatiaľ čo v Prievidzi by sme si to museli robiť sami.“
Uvažujete o účasti v európskych pohároch a čo by bolo potrebné na to, aby sa to mohlo uskutočniť?
„Chlapci o tom samozrejme snívajú a všetci by sme boli radi, keby sa to podarilo, no ide o veľmi náročnú vec najmä z finančného hľadiska, takže uvidíme, ako sa situácia vyvinie. Určitý sen tam určite je. Aby Bojnice mohli hrať v európskych pohároch, v prvom rade by boli potrebné dostatočné finančné prostriedky na pokrytie všetkých nákladov. Zároveň treba zohľadniť aj to, že hráči okrem hádzanej pracujú, takže by to bolo aj fyzicky veľmi náročné skombinovať ligu s európskymi zápasmi.“
Nie sme len klub. Sme komunita, ktorá spolu cestuje, povzbudzuje sa a drží spolu aj pri mužských zápasoch.
Za Bojnice hrá aj dvojica reprezentantov, Tomáš Smetánka a Marek Páleš. Čo robíte preto, aby hrali za váš klub?
„Myslím si, že máme šťastie v tom, že hráči, ktorí v Bojniciach vyrastali a trénovali, sa sem radi vracajú, čo je pre klub veľké plus. Snažíme sa preto spolupracovať s nimi už od mládežníckych kategórií. Zároveň je tu silná fanúšikovská základňa. Okrem rodičov chodia na zápasy aj ľudia priamo z klubu a často cestujú aj na turnaje či vonkajšie zápasy. Je to tak trochu rodinný klub, ktorý drží pokope. Ja osobne som sa k hádzanej dostala cez syna, ktorý ju hrával, a postupne sa vytvorili silné rodičovské partie, ktoré k sebe pritiahli ďalších ľudí. A myslím si, že práve toto prostredie sa páči aj mládeži. Nie sme len klub, ale komunita, ktorá spolu cestuje, povzbudzuje sa a drží spolu aj pri mužských zápasoch. Je to taká prirodzená vlna nadšencov a dobrovoľníkov, ktorá ten klub drží pokope.“
Plánujete do budúcej sezóny nejaké hráčske zmeny alebo zásahy do kádra?
„Samozrejme, ešte je skoro o tom hovoriť, keďže prebieha aktuálna sezóna. Určite to má tréner Tomáš Mažár už nejakým spôsobom premyslené a s niektorými hráčmi už aj komunikoval, takže základná predstava tam je.“
V semifinále narazíte na Považskú Bystricu. Vidíte reálnu šancu na postup do finále?
„Vzhľadom na vyrovnané zápasy v základnej časti majú naši chlapci určite kvalitu na to, aby sa o finále pobili. Nie všetky zápasy síce vyšli tak, ako si predstavovali, ale verím, že majú reálnu šancu uspieť a že semifinále zvládnu.“
Čo bude potrebné na postup?
„To je skôr otázka na trénera. Určite má dobrý prehľad a cit pre výber hráčov, keďže ich veľmi dobre pozná. Predpokladám, že presne vie, čo od tímu potrebuje, a potom už rozhodujú aj šťastie a bojovnosť na ihrisku.“
Bol by to hádzanársky malý zázrak, ak by sa to podarilo?
„Áno, určite. Nie sme od toho ďaleko.“
Bojnice v extralige získali znovu bronzové medaily. Ako to vnímate?
„K tomuto úspechu sme sa dopracovali ako rodinný klub. Už od začiatkov v prvej lige boli ochotní pomôcť pôvodní hráči z Bojníc a postupne sa zvyšovali aj nároky aj výsledky. Veľká vďaka patrí hráčom z prvých sezón. Práve na nich sa začalo budovať to, kde sa dnes nachádzame. Tréner Tomáš Mažár postupne vytvoril tím, ktorý sa začal pohybovať na najvyšších priečkach, čo má veľký význam nielen pre klub, ale aj pre sponzorov a celkové finančné zázemie. Je pekné sa spätne pozrieť, kde sme začínali a kde sme dnes. Bojnice pôsobia v extralige šesť sezón a za ten čas sme sa viackrát umiestnili na popredných priečkach. Boli sme šiesty, následne dvakrát štvrtí a potom dvakrát po sebe tretí, čo je pre klub veľmi silný výsledok.“
Ako pomohlo bojnickému dorastu zlúčenie s Kysuckým Novým Mestom?
„Určite nám to pomohlo najmä z hľadiska počtu hráčov, pretože v týchto ročníkoch sme mali výpadok, hlavne v mladšom doraste. Nie je to úplne ideálne, keďže chlapci netrénujú spolu ako jeden tím, ale napriek tomu nám to umožnilo udržať dorast v prvej lige. Je to dôležité aj systémovo, pretože dorast je podmienkou pre fungovanie mužského družstva, takže ich potrebujeme mať zabezpečených v štruktúre klubu. Pre partnera z Kysuckého Nového Mesta je to zároveň výhoda, keďže hráči môžu pôsobiť v prvej lige a nemusia ísť do nižšej súťaže, kde by možno niektorí aj skončili. Na druhej strane je pravda, že to nie je úplne ideálne z pohľadu zohratosti, pretože tím netrénuje ako jeden celok. Možno by pomohlo viac spoločných turnajov, ale zatiaľ to funguje a chlapci si postupne na seba zvykajú.“
Autor: Mário Orság
Zdroj: denniksport.sk
