Po predkole do play-off Bojnice obsadili tretiu priečku. Ako by ste zhodnotil doterajší priebeh tejto sezóny?
Z nášho pohľadu môžeme byť spokojní. Tretie miesto je presne tam, kde sme sa chceli pohybovať, a aj herne sa držíme našej predstavy. Zápasy s Považskou a Prešovom boli vyrovnané – niektoré nám vyšli, iné nie. Ukázali sme, že ich vieme poraziť – pred mesiacom to bol Prešov, teraz zasa Považská. Na druhej strane, boli aj zápasy, kde nás prevýšili výraznejším rozdielom. Stále teda nie sme úplne na ich úrovni, ale krok po kroku sa k nim približujeme. Celkovo to hodnotím pozitívne – najmä keď sa pozeráme smerom k play-off.
V tejto sezóne patríte medzi ťahúňov tímu, či už z pohľadu hry, alebo streleckej produktivity. Čo podľa vás stojí za vašou formou?
Dobrá otázka. Je to kombinácia viacerých faktorov. Veľa sledujem videá rôznych tímov a hráčov, čo mi pomáha zlepšovať herné myslenie a inšpirovať sa. Pravidelne chodím k fyzioterapeutovi, aby som bol v dobrej fyzickej kondícii a aby som sa udržal v optimálnom stave. Snažím sa tiež zabezpečiť, aby som sa cítil dobre po všetkých stránkach – nielen fyzicky, ale aj mentálne. Dôležitá je aj dôvera trénera, pretože keď tréner verí hráčovi, je to preňho silný motivačný faktor. Verím, že aj moji spoluhráči mi dôverujú, rovnako ako ja dôverujem im. Tá vzájomná dôvera medzi nami je kľúčovým prvkom, ktorý prispieva k našim úspechom.
Ste jedným z oporných pilierov tímu. V dôležitých momentoch zápasu – cítite skôr tlak, alebo práve v takýchto chvíľach dokážete najviac vyniknúť?
Vynikajúca otázka. Ja si myslím, že tlak nepociťujú len psychopati v nejakých ťažkých situáciách, alebo nejakí úplne prepnutí ľudia, takže určite ten tlak tam je. Určite cítim ten tlak, hlavne v kľúčových momentoch. A v play-off to bude ešte intenzívnejšie. Ale už nie som najmladší a mám za sebou dosť hodín na palubovke. Samozrejme, stále sa učím a zbieram skúsenosti, ale už mám čo ponúknuť tímu. A hoci nie som najskúsenejší hráč, každé ťažké obdobie ma posúva ďalej. Takéto výzvy nás všetkých robia silnejšími, nielen ako jednotlivcov, ale aj ako tím. Takže aj keď je ten tlak prítomný, je to zároveň príležitosť rásť a ukázať, čo v nás naozaj je.
Aj keď máte len 22 rokov, cítite sa ako líder tímu?
Ja, ako stredná spojka mám špecifickú úlohu. Hovorí sa, že stredná spojka je akoby „pravá ruka trénera“ na ihrisku – organizuje útok, riadi hru a zabezpečuje prepojenie medzi obrannou a útočnou fázou. Z tohto pohľadu áno, cítim sa ako líder v ofenzívnej hre. Ale zároveň si myslím, že v kabíne máme viacero lídrov, ktorí prispievajú rôznymi spôsobmi, a to je veľmi dôležité pre fungovanie tímu.
Ste mozog všetkých akcií…
Ako stredná spojka riadim hru, organizujem útok a snažím sa byť tou „hlavičkou“ na ihrisku. Je to veľká zodpovednosť, ktorú beriem vážne. Snažím sa mať všetko pod kontrolou, aj keď to nie vždy ide podľa plánu. Dôležitá je aj komunikácia so spoluhráčmi, hovoríme o tom, čo zlepšiť a ako nastaviť akcie. Niekedy sa opakujem, ale myslím, že to je kľúčové. V kabíne máme aj ďalších lídrov, ktorí prispievajú svojím spôsobom.
Čo vás prinútilo vrátiť sa do Bojníc zo Španielska, kde ste strávili tri roky? A aký to bol pocit, vrátiť sa do prostredia, ktoré už poznáte?
Vrátil som sa kvôli priateľke, škole a celkovému životu. V Španielsku to bolo skvelé po športovej stránke, ale necítil som sa úplne spokojný osobne. Môj deň bol len o tréningoch, a v 22 rokoch si chcem užívať život, nie len hrať hádzanú. Škola ma baví a nechcem ju odkladať, pretože sa chcem pripravovať na budúcnosť. Chcem viac času tráviť s rodinou a priateľkou a jednoducho byť šťastnejší.
V posledných zápasoch ste čelili silným tímom. Čo si myslíte, že bolo rozhodujúce – kolektívny výkon alebo výkony jednotlivcov?
Kolektívny výkon je rozhodujúci. V kolektívnych športoch má každý hráč svoju individualitu, ale na konci to vždy závisí od tímovej súhry a od toho, kto viac chce. Pre mňa je to o chcení a mentálnom nastavení. Obrana je o tom, ako veľmi si ochotný bojovať, útok zase o inteligentnej hre. V Prešove sme v obrane nezvládli svoju úlohu a v útoku nás veľmi dobre zastavili. V stredu sme však ukázali, ako by mal zápas vyzerať, hlavne keď hráme doma – silná obrana a plynulý útok. Takto chceme hrať v play-off.
Prvýkrát v histórií ste zdolali Tatran Prešov i Považskú Bystricu. Aký to bol pocit? Ako ste to oslávili?
Myslím, že poslednú výhru nad Považanmi si chalani užili viac ako ja, keďže som ráno vstával do školy a niektorí do práce. Túto výhru sme neoslavovali ako tú nad Prešovom, ale aj tak sa tešíme, lebo pred pár rokmi by bolo nepredstaviteľné, že porazíme takéto tímy. Je to veľký míľnik, ktorý ukazuje, že si už získavame rešpekt a že sa na nás musia pripraviť. Je to skvelé, že v takomto malom meste a rodinnom prostredí dokážeme hrať proti týmto gigantickým tímom.
Aké máte očakávania od semifinálovej série proti Považskej Bystrici?
Očakávam naozaj náročnú sériu, pretože Považská Bystrica bude určite chcieť revanš za poslednú prehru, keďže naposledy sme ich porazili. Určite sa budú snažiť ešte viac, aby nás porazili, takže to bude napínavé. Pre mňa je to prvé playoff, takže sa na to veľmi teším, aj na skvelú atmosféru v hale. Verím, že príde veľa ľudí a podporia nás. Je zaujímavé, že sme s proti nim hrali túto sezónu 5x a stretneme sa s nimi ešte minimálne trikrát, takže sa naozaj dobre poznáme a to bude fakt o tom, kto bude mať väčšiu vôľu vyhrať. A keďže obidve mestá sú si blízko, rivalita bude ešte silnejšia. Teším sa na to, určite to bude skvelá séria!
Prečo si myslíte, že sú výkony Bojníc také výrazné? V čom spočíva najväčší rozdiel?
Bojnice vždy spájali tímovosť so skúsenosťami. Máme skvelú podporu fanúšikov a kvalitný káder, vrátane reprezentačných hráčov a skúsených strelcov ako Mykola Melnyka či Jura Briatku. Napriek tomu sa vyhráva najmä srdcom a tímovým duchom. Takisto, pre nás je kľúčové, že sa súperi nemôžu sústrediť len na jedného či dvoch hráčov, ale musia dávať pozor na všetkých našich útočníkov.
Ako hodnotíte celkovú úroveň Niké Handball extraligy?
Myslím si, že liga sa posunula dopredu, najmä po období, keď v hornej časti tabuľky už nefigurujú Topoľčany a Hlohovec. Teraz máme stabilné tímy Tatran, Považskú a aj Nové Zámky, ktoré výrazne zlepšili kvalitu aj organizáciu. Košice sú už niekoľko rokov stabilne na vrchole a my sme sa tiež k nimi pridali. Liga sa rozhodne stala zaujímavejšou, už to nie je len o tom, kto sa dostane do finále. Zápasy sú napínavejšie a je viac tímov, ktoré môžu reálne bojovať o špičku. Samozrejme, v porovnaní s okolitými ligami sa stále máme čo učiť, ale naša liga rozhodne poskočila dopredu.
Čo hovoríte na momentálnu formu slovenského národného tímu? Kde vidíte najväčšie rezervy, na ktorých by sa malo najviac pracovať do budúcna?
Je to veľká dilema, pretože momentálne máme problém so šírkou kádra a vysokými spojkami. Vypadli nám kľúčoví hráči ako Kubo Prokop, Maťo Potisk, Marek Hnidák, Lukáš Urban, ktorí sú dôležití pre základnú zostavu. Bolo to veľmi náročné, najmä čo sa týka výšky. Na Slovensku asi nemáme hráčov s takou výškou, akú majú v iných krajinách. Určite nám chýbajú silné spojky, ktoré by nám pomohli zlepšiť streľbu z diaľky. Máme však kvalitné krídla a brankárov. Problém nastal aj po zranení pivota Šimona Macháča a po odchode Dominika Kalafuta, čo spôsobilo generačnú výmenu, ktorá sa stále dolaďuje.
Myslíte si, že slovenská reprezentácia má potenciál postúpiť do vyššej úrovne v budúcej sezóne? Alebo sú ešte oblasti, na ktorých by bolo potrebné pracovať?
Určite sú oblasti, na ktorých budeme musieť pracovať, a to bude vždy. Momentálne vidím, že máme v reprezentácii dosť veľkú obmenu kádra. Pred dvoma rokmi som bol v reprezentácii najmladší, mal som 19 rokov, a teraz, keď som sa vrátil na ďalší zraz, zrazu som bol medzi staršími hráčmi. Je to pre mňa niečo úplne nové, že máme v tíme aj mladších hráčov. Chýba nám však určitá stredná generácia, hráči medzi 27 až 33 rokov. Máme síce nejakých, ako Juro Briatka a Marek Hlinka, Marek Páleš, ale stále tam cítim medzeru.
Autor: Mário Orság
