Po hrôzostrašnom začiatku sezóny dokráčali k historickej medaile

Hádzanári z Bojníc dosiahli historický úspech, keď si v dramatickom päťzápasovom súboji proti Košiciam vybojovali bronzové medaily, ktoré sa zapíšu do histórie klubu. Po rokoch náročných tréningov a vytrvalosti sa ich sen stal skutočnosťou, pričom tento úspech prekonal očakávania nielen hráčov, ale aj celého kúpeľného mesta. Čo stálo za týmto úspechom a aké boli kľúčové momenty ich cesty za bronzom? Prečítajte si viac v našom podrobnom článku.

Začiatok sezóny a ambície

Bojničania si ešte pred sezónou stanovili ambície, ktoré chcú dosiahnuť. Vízia bola jasná. Po základnej časti Niké handball extraligy skončiť medzi šestkou najlepších tímov a následne získať historicky prvú medailu vo vyše šesťdesiatročnej histórii klubu.

Štart sezóny im však nevyšiel podľa predstáv. Po prvých deviatich zápasoch mali na konte len jedinú výhru a osem prehier. „Začiatok nového ročníka nebol ideálny. Chýbal nám druhý najlepší strelec minulej sezóny Michal Blaho, pivot Marek Páleš si doliečoval zranenie kolena a postupne sa nabaľovali zranenia aj iných hráčov,“ odôvodnil bojnické neúspechy kormidelník Tomáš Mažár.

Zloženie tímu

Do ročníka 2023/2024 tím z Hornej Nitry vstupoval takmer s totožným kádrom, v akom hral predchádzajúcu sezónu. Tím opustil súčasný najlepší slovenský ľavý krídelník a odchovanec bojnickej hádzanej Juraj Briatka, ktorý prestúpil do rakúskeho UHC Hollabrunn.

V hornonitrianskom klube nepokračoval ani brankár Martin Kamien či ľavá spojka Vladimír Buvala. „Obával som sa, či mužstvo nestratilo na sile spomínanými odchodmi. Mal som aj mierne obavy, ako si sadnú noví hráči so starými,“ pokračuje ďalej tréner Bojníc. „Keďže nás opustil náš najlepší strelec Juraj Briatka, museli sme sa pozerať po niekom, kto by ho nahradil. Alternatívu sme našli v Mykolovi Melnykovi, s ktorým sme rokovali približne tri mesiace,“ načrtol sedemnásobný majster Slovenska.

Posila na post ľavej spojky sa ukázal ako úspešná a kľúčová. Ukrajinský ostrostrelec s dvesto štyridsiatimi troma gólmi sa stal najlepším strelcom Niké handball extraligy. Bojnice síce ukončili základnú časť s negatívnym skóre 597:652, avšak v tabuľke najlepších strelcov mali v najlepšej trojke až dvojnásobné zastúpenie. Prebojoval sa do nej aj pravý krídelník Tomáš Bogár.

Bojnice museli riešiť problém aj na pozícii pivota. Keďže po minuloročnom štvrtom mieste sa opora zadných radov Andrej Petro rozhodol prestúpiť do prvoligového ŠK DAC Dunajská Streda. „S Bojnicami som sa rozlúčil už na konci minulej sezóny. Mám už svoj vek a tri deti. Do Dunajskej Stredy to mám aj bližšie. Predsa len, keď sme mali tréning alebo zápas, zabralo to šesť hodín môjho času, ktorý som mohol tráviť s mojou rodinou. Avšak, človek mieni a Pán Boh mení. Bojnice mali na začiatku sezóny veľa zranených hráčov, a tak som sa dohodol s trénerom Mažárom na hosťovaní. Nakoniec som hral takmer každé jedno stretnutie a v Bojniciach som ostal počas celej sezóny,“ uviedol bývalý reprezentant, prečo ho fanúšikovia mohli vidieť s číslom 85 na drese na extraligových palubovkách.

Kľúčové zápasy a momenty sezóny

Medzi úspešné a úsmevné zápasy patril aj novembrový súboj s MHáK Martin. Fanúšikom sa zapísal do pamäti s legendárnym hudobným prevedením pesničky „Máma“ od pivota Andyho Petra. „Na tento daný okamih veľmi rád spomínam. Vyhrávali sme a kouč bol počas time-outu na chalanov prísnejší. Keďže som za každú srandu a uvidel som, že ku mne ide mikrofón, rozhodol som sa uvoľniť atmosféru. To sa aj podarilo,“ s úsmevom na perách hovorí odchovanec šalianskej hádzanej. A kedy sa fanúšikovia dočkajú turné skupiny Lunetic spolu s Andym Petrom? „Žiaľ, sľúbené turné bolo zrušené. Avšak, keď sa táto príležitosť opäť naskytne, veľmi rád ju prijmem,“ zažartoval dvojmetrový zadák.

Keďže prvá polovička ročníka 2023/2024 Bojniciam nevychádzala podľa predstáv, pozitívnym smerom sa sezóna začala lámať až v januári, konkrétne vo vonkajšom dueli proti ŠKP Bratislava. „Tento zápas bol jeden z najdôležitejších zápasov sezóny. Nastúpili sme doň bez viacerých opôr ako Luděk Fabián, Marek Páleš či Andyho Petra. Výborne nám vtedy zachytal aj mladý Peter Carolan a naštartovali sme sa správnym smerom,“ reagoval kouč Bojníc.

HK Bojnice sa týmto víťazstvom poriadne nabudili a v nasledujúcich zápasoch dokázali zvíťaziť nad ich hlavnými konkurentami v boji o čo najlepšie umiestenie v tabuľke po základnej časti.

Play-off a cesta k bronzu

Bojnice do bodky naplnili svoje predsezónne ambície. Po základnej časti obsadili piatu priečku. To znamenalo, že ich prvým súperom vo vyraďovacej časti sa stali ich tabuľkoví susedia HK Agro Topoľčany. S nimi si Bojničania poradili hladko 2:0 na zápasy.

Ich ďalším protivníkom v semifinále sa stal vtedajší úradujúci majster z Považia. Bojničania siahali na výhru už v prvom zápase na palubovke Považskej Bystrice. Duel dotiahli až do sedemmetrového rozstrelu. V ňom boli úspešnejší domáci, ktorí vyhrali 36:34. Séria sa presťahovala na palubovku do Prievidze. „V prvých semifinálových zápasoch sme boli vyrovnaným súperom Považskej Bystrice. Dokonca sme prvé dva zápasy doviedli až do záverečných sedemmetrových hodov. Nanešťastie pre nás, v treťom a v štvrtom zápase sa ukázala sila Považanov a vrhli sme sa do boja o bronzové medaily,“ pokračuje vyše sedemdesiatnásobný bývalý reprezentant Slovenska.

Po roku sa tak zopakovala rovnaká situácia. Do súboja o zlato sa prebojoval Tatran Prešov s MŠK Považskou Bystricou a do bitky o bronzové medaily tímy HK Bojnice a HK Košice. Prvý duel sa odohral na prievidzskej palubovke. Konfrontácia týchto mužstiev bola vyrovnaná až do poslednej sekundy. Nanešťastie pre domácich, Košičania premenili nariadený deväťmetrový voľný hod a zvíťazili 27:26. „V utorok pred zápasom na tréningu vládla parádna atmosféra. Chalani aj počas cesty boli extrémne motivovaní, nabudení a pripravení zvíťaziť. Chceli sme využiť memento, ktoré mali Košičania u nás a to sa nám aj podarilo. Bol to jeden z najlepších zápasov, aké sme kedy odohrali,“ spomína na druhý zápas v boji o bronzové medaily Mažár.

Emócie a reakcie na zisk bronzových medailí

Na 1.6.2024 nikdy v živote tréner Bojníc nezabudne. Nieže vtedy oslavuje narodeniny, ale ešte aj jeho zverenci zvíťazili v rozhodujúcom piatom zápase nad Košičanmi. „Pre mňa má táto medaila cenu zlata. Po nie vydarenom štarte do sezóny sme sa zomkli a vybojovali historicky prvú medailu v histórii klubu. Je to niečo neuveriteľné, čo sa nám podarilo,“ začal spomínať na vyvrcholenie sezóny kormidelník kúpeľného mesta „Atmosféra na zápasoch bola takisto výborná. Fanúšikovia boli náš ôsmy hráč a hnali nás ku lepším výkonom. Toto víťazstvo bolo o to špeciálnejšie, lebo sme vyhrali pred našimi rodinami či kamarátmi. Väčšina fanúšikov ihneď s nami oslavovala zisk bronzu priamo na palubovke, ale aj mimo športovej haly. Boli a sú to neopísateľné momenty, na ktoré do smrti nezabudnem,“ rozrozprával sa tréner Mažár, ktorý zasiahol ako hráč do desiatich zápasoch v drese Bojníc v tejto sezóne.

Význam a dopad úspechu

Ako už bolo spomínané, Bojničania už niekoľko sezón hrávajú svoje domáce zápasy v športovej hale v neďalekej Prievidzi a trénujú v tridsať kilometrov vzdialenom Partizánskom. „My ako klub sme spravili maximum pre to, aby Bojnice mali vlastnú športovú halu alebo aspoň tréningovú halu. Mohli by sme v nej častejšie trénovať a aj vychovávať ďalšie generácie bojnických hádzanárov, no celkovo by deti mohli rozvíjať svoje športové nadanie. Teraz je to všetko na meste a vedení Bojníc ako sa k celej situácii postavia,“ načrtol situáciu ohľadom športovej haly v Bojniciach tréner tímu, ktorý vznikol v roku 1959.

Budúcnosť klubu a ambície

Síce sezóna 2023/2024 sa skončila, ale celé vedenie už usilovne pracuje na nadchádzajúcej sezóne. Bojničania už stihli podpísať a aj predstaviť niekoľko zaujímavých mien. Po roku si bude dres Bojníc obliekať opäť ľavý krídelník Juraj Briatka, brankársky post vystužil dvadsaťtriročný odchovanec martinskej hádzanej Simon Cerovský, novým pivotom sa stal čerstvý vicemajster Slovenska Erik Žilinčík. Reprezentant Tomáš Smetánka sa vracia do materského klubu po trojročnom pôsobení v prvoligovom španielskom tíme Balonmano Nava a poslednou posilou bojnickej hádzanej sa stal univerzál Michal Holdoš, ktorý sa do rodného mesta vracia po šestnástich rokoch. „Momentálne už neplánujeme predstaviť žiadne posily. Mužstvo sme posilnili na postoch, na ktorých sme potrebovali a som veľmi šťastný, že sa nám podarilo podpísať aj trio odchovancov Bojníc,“ konštatuje štyridsaťštyriročný kormidelník „Žiaľ, svoju púť v Bojniciach ukončilo duo Andy Petro a Martin Ďurajka. Chcel by som sa preto týmto obom zo srdca poďakovať za všetko, čo odviedli pre bojnickú hádzanú, veľakrát hrali cez bolesť alebo so zranením, ale vždy na palubovke nechali svoje srdiečko, za čo im patrí v mene celých Bojníc obrovské ďakujem,“ zhrnul Tomáš Mažár. „Letná príprava nám začína po 20.7.2024. Týždeň budeme trénovať vo fitku a potom sa presunieme aj na palubovku. Od chalanov avšak budem vyžadovať, aby už vtedy boli na tom fyzicky veľmi dobre pripravení a čo najviac motivovaní do ďalšej sezóny, kde by sme sa opäť chceli prebojovať aspoň do semifinále,“ uzavrel tréner HK Bojnice.

Autor: Mário Orság